Pri strome sa sama krčí
iba driape a samotou skučí 
Húfami sladký vánok brieždi 

ráno sa ale blbo zobudí

Škriabe sťa pomaranč v oku
netíši ani keď zbadá stoku
Túlavý zvuk v diaľke počuje
ten zvuk jej boky jemne skľučuje 

Je piskot úbohých mačiek
to čo človeka naozaj sužuje
alebo bolesť pre ktorú srdce nebije
Nerada by zaradila seba do béčiek

Blbo sa díva k veľkým oblakom
priradila by sa šťastne k vtákom
nepochrúmala ani jedného
ani toho malého a bledého

Zostarla si púpavočka moja
ľudia už preto o teba nestoja
Nájdu mladšiu a krásnejšiu od teba
nedá ti nikto už ani kôrku s chleba

Zomri statočne v boji s lesom
povedz si teraz statočná som
padaj do temnoty s ľahkosťou
si ty predsa užitočnou bytosťou