Spoveď básnika
Básne 15.11.2011
Som sám zo sebou ako rieka
tečiem, tečiem zabúdam slová
moje srdce sa do kameňa schová
pre človeka len klietka
Nuž z básnika zostala smietka
len taká malá len nezbiedka
unášaný prúdom hľadám podstatu
aby som dal zmysel životu
Unáša ma tam kde som nebol
tam kde by ma ten sen zjedol
kde by som už nebol kúsok
pripravil si mi veľa skúšok
Toľko že nedokážem sám dýchať
toľko že neviem sám snívať
je ich tak veľa že nevidím
to čo iný nazývajú láska