Kvapka v jazere

Z oblohy padá malá a cíti sa sama

hrejivo sa dotkne vánok ruky ako jej mama

bolí ju pozerať sa hlboko a stále dole

je sama ako soľnička bez jedla na stole

Pod ňou čaká hrob jej veľké jazero

bodne ju a zoberie jej krehké vnútro

čistá duša spriečila sa krutému osudu,

je zničená bez spravodlivého súdu

Jej srdce bije zdanlivo pomalšie,

splíva s jazerom a je krehkejšie,

nezaslúžila si umrieť taká mladá

darmo človek na jazere odpoveď hľadá